Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi

Zo 8. Kapitoly: Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi

Prehľad kľúčových pojmov:

1. Vnútorné dieťa – pôvodná (prvotná) osobnosť, bytosť alebo sila – čo sme v podstate my sami. Niektorý členovia DDA používajú spojenie skutočné (ozajstné) ja

2. Falošné ja – závislé a/alebo spoluzávislé (kondependečné) ja

3. Milujúci rodič alebo prevýchova (nová výchova resp. nanovo sa vychovať) – vnútorný rodič a môžeme ho vyvinúť z tej časti svojej osobnosti, ktorá sa prejavila skrz starostlivé skutky v našom detstve a ktoré môžeme počas nášho uzdravovania znova prebudiť.

4. Kritický rodič – hyperkritický a súdiaci hlas, ktorý často nájde chybu v našich myšlienkach a činoch. Do toho patrí časté sebaobviňovanie a obviňovanie druhých.

 

1. Milujúci rodič (Časť 1.)

         Čo znamená stať sa vlastným milujúcim rodičom? Prvý krok je vlastná prevýchova a vypočutie vnútorného milujúceho hlasu. Naša skúsenosť hovorí, že v každom dospelom dieťati je láska nezávisle od toho čo hovorí a čo si o sebe myslí. Láska je tam a je skutočná.

         Počas toho čo prebudíme v sebe milujúceho rodiča, pripomenieme si slogan: „Prvé veci, najprv.“ Veľa dospelých detí sa vrhne do práce s vnútornom dieťati bez toho aby si vyhradilo čas na stretnutie so starostlivým vnútorným rodičom. Výsledkom je to, že niektorý z nás ťažko nachádzajú svoje vnútorné dieťa bez toho aby učinili potrebné kroky. Vo všeobecnosti vnútorné dieťa sa neobjaví do vtedy dokým neobjavíme svojho milujúceho rodiča. V niektorých prípadoch sa objaví aj deštruktívna stránka  nášho vnútorného dieťaťa ak sa snažíme prirýchlo dostať cez tento úsek nášho uzdravovania. Nahnevaná stránka nášho vnútorného dieťaťa môže poraziť práve vyvinutého vnútorného rodiča a spôsobiť spomalenie uzdravovania.

         Existuje mnoho spôsobov ako môžeme skúsiť prebudiť svojho milujúceho rodiča a to napríklad skrz napísania listu. Môžeme sa ku nemu ozvať takto: „Môj milý milujúci rodič! Prijímam ťa a závisím od tvojej pomoci, ktorá mi pomôže byť viac priateľským  voči sebe ako sa i viac prijímať. Prosím prinúť ma k tomu aby som sa pokúšal, keď som apatický a pomôž sa mi zastaviť keď sa príliš prísne odsudzujem. Pomôž mi sa skôr sústrediť na pokrok (napredovanie) ako na dokonalosť.“ Tento list držíme na dosah ruky a často si ho čítame až do vtedy dokým sa nadviazanie spojenia s našou milujúcou časťou nestane prirodzenou.

         Naša vlastná prevýchova môže znamenať veľa vecí, ale ústredným motívom je to, že sme ochotnými sa postaviť a zápasiť voči vnútornému kritickému hlasu a sme ochotný sa starať o svoje vnútorné dieťa. Prevýchovou stratíme záujem o ubližovanie cez závislosti a nutkania. Pripomíname si, že sme hodnotný. To robíme do vtedy koľkokrát je to len potrebné bez toho žeby sme naplánovali opakovanie alebo by sme rozmýšľali ako to môže znieť pre ostatných.

         S aktívnym a milujúcim rodičom v našom živote si už nebudeme myslieť, že sme niečo zlé urobili, keď sme sa dostali do situácie , z ktorej neexistuje dobré ani zlé východisko. Na druhej strane ak  sme nutkavo obviňujúci nehľadáme iných aby sme mohli preniesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ako vlastný milujúci rodičia sa zastavíme a  sústredíme na to čo si každý deň povieme bez toho aby sme rozmýšľali čo vlastne znamenajú. Najviac z nás sa viní, odsudzuje, považuje za zlé alebo sa podceňuje bez toho aby si uvedomil škodu ktorú si spôsobí v duši.  Ešte aj dospelé dieťa ktoré sa zdá že nekompromisne obviňuje druhých si tajne myslí, že má malú hodnotu ako osoba.

         Keby DDA bolo také spoločenstvo kde by sme sa pokúšali byť našim kritickým rodičom  tak by mítingové miestnosti boli prázdne.  Neboli by potrebné stretnutia ako ani by nebola potrebná práca na krokoch pretože my už vieme ako byť vnútorným kritickým rodičom. Nie je potrebné aby sme sa v tejto oblasti učili. Napísali sme knihu ako byť hyperkritický a ako sa sebe vyhýbať.

         Svojho vnútorného milujúceho rodiča zobudíme tak, že aktívne dáme pozor nato čo o sebe povieme. Zastavíme sa uprostred vety ak sa o sebe vyjadrujeme znižujúco alebo ak kritizujeme svoje myšlienky a chovanie. Identifikujeme zdroj svojho negativizmu, ktorým je vnútorný kritik v každom dospelom dieťati. Týmto kritickým hlasom sa postavíme skutočným vyjadrením samého seba a to pomocou posilňujúcich (potvrdzujúcich) tvrdení (výrokov). Svojou vlastnou prevýchovou nanovo interpretujeme (vyložíme)  svoje chyby, ako príležitosti na učenie a citový rast. Toto signalizuje, že sa stávame vlastným vnútorným rodičom.

         Druhou cestou ako sa môžeme stať vlastným milujúcim rodičom je to, že si uvedomíme, že sa neuzdravíme zo dňa na deň. Uzdravovanie v DDA si vyžaduje čas. Aj keď chodíme na stretnutia, pracujeme na krokoch a používame telefón i tak niekedy bojujeme. DDA je jednoduché, ale niekedy si vyžaduje vyrovnanú snahu a trpezlivosť aby sme si sním vedeli rady. Všetko môžeme robiť správne ale stále sa prekvapíme ak sa vôbec niekam posunieme. Vnútorný rodič nám pripomína, že sme dosť dobrý a naozaj sa vyvíjame.