Viac o para-alkoholizme

Para-alkoholizmus je základným pojmom pre spoločenstvo DDA. Tento pojem je neoddeliteľnou súčasťou vlastností zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”. Črta č. 13 a č. 14 sa zaoberajú para-alkoholizmom:


13. črta: Alkoholizmus je choroba celej rodiny. Stali sme sa para-alkoholikmi a prevzali charakteristiky tejto choroby, aj keď sami nepijeme.

14. črta: Para-alkoholici skôr reagujú na jednanie druhých, než by jednali sami.


Tento pojem používame spolu so spoluzávislosťou na preformulovanie povahy vnútorného zdroja emócií, ktoré poháňajú spoluzávislého rovnakým spôsobom ako drogy poháňajú závislého. Podľa nášho názoru para-alkoholizmus podporuje spoluzávislosť a opisuje vnútorný pohon spoluzávislej osoby. Dobré poradenstvo v kombinácii s dvanástimi krokmi nám môže pomôcť identifikovať pocity, vrátane pocitov, ktoré používame ako vnútorné “drogy”. Alkoholik má taktiež para-alkoholický strach a bolesť. Uzdravujúci sa alkoholik musí riešiť uložený hnev a bolesť akonáhle vyrieši chemickú závislosť.

Myslíme si, že niektoré naše uložené strachy sa stali našou “drogou”, ktorá nás zvnútra poháňala, aby sme ublížili sebe alebo ostatným. To je para-alkoholická povaha spoluzávislosti. Ako spoluzávislí sa snažíme kontrolovať ostatných alebo žiť cez ostatných bez toho, aby sme si skutočne uvedomili, že sme vo vnútri poháňaní strachom a emocionálnou bolesťou zrodenou v detstve. Ako deti sme si rozvinuli schopnosť dopovať sa strachom, pochybnosťami alebo úzkosťou, aby sme zodpovedali tomu, čo sme videli u rodičov. Robili sme to, aby sme prežili. Ako dospelí mnohí z nás hľadali strach alebo emocionálnu bolesť, ktoré zodpovedali našim pocitom z detstva. Okrem strachu sa niektorí z nás sa stali závislými na vzrušení, čo je 8. črta zo zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”.

Mohli sme spochybniť využitie strachu alebo emocionálnej bolesti ako drogy. Mohli sme sa pýtať: “Prečo by sa niekto rozhodol hľadať strach?” Aká by bola výhoda emocionálnej bolesti? Mnohí z nás môžu vidieť, ako sa alkohol a drogy využívajú na úľavu, ale čo by sme mohli získať vytváraním strachu alebo úzkosti v našich životoch? Pre dospelé dieťa je prínosom familiárnosť. Pretože sme ako deti poznali predovšetkým strach a emocionálnu bolesť, môžeme tieto pocity vyhľadávať v dospelosti, aby sme sa cítili “normálne”. Vyhľadávame toto nám známe, aj keď vieme, že v tomto procese škodíme sebe a zanedbávame sa. Ak chceme vidieť účinky vnútorných drôg, môžeme inventarizovať naše vzťahy a nájsť vzorec emocionálnej bolesti a rozhodnutí založených na strachu. Predtým ako sme prišli do DDA, väčšina sa obviňovala zo “zlých rozhodnutí”, aj keď sme v skutočnosti nemali žiadnu skutočnú voľbu. Intenzívne pocity vládli nášmu životu prostredníctvom kompulzíi a obsesíi.

Nie sme vinní za to, že používame pocity ako vnútornú drogu. Nemohli sme dopadnúť inak, pretože sme boli vychovávaní dysfunkčnými ľuďmi. Nie sme vinní za našu reakciu na rodinnú dysfunkciu, ale my sme zodpovední za naše uzdravenie.

Toto nie je populárna psychológia alebo neodôvodnené posúdenie toho, čo sa deje vo vnútri každého dospelého dieťaťa. Toto je základná skúsenosť človeka vyrastajúceho v dysfunkčnom domove. Ak stále existujú otázky o schopnosti tela používať strach ako drogu, môžeme sa pozrieť na vedu. Lekársky výskum nám hovorí, že telo dokáže vyvinúť vlastné lieky na bolesť a traumu. Naše telo má schopnosť uvoľniť "liek proti bolestiam" na zranenie ruky alebo nohy. Telo sa lieči endorfínmi zvnútra. Ďalším príkladom organizmu, ktorý produkuje drogy zvnútra, je smiech. Mnoho ľudí verí, že prvky uvoľnené v tele smiechom urýchľujú proces uzdravovania chorých. Ako sa hovorí: "Smiech je najlepší liek."

S týmito vedomosťami o tele veríme, že strach a iné emócie môžu pôsobiť ako droga. Tieto "emočné lieky" uvoľňujú chemikálie v našom tele tak, že nie sme schopní ich zastaviť, kým vyhľadáme pomoc. Hľadáme tieto vnútorné drogy, lebo sú nám známe, nie preto, že by mali zmysel.

Niektorí z nás žartovali: "Mojou drogou, ktorú si vyberám, je strach." Alebo "Musím byť závislý na chaose." Pre vonkajšieho pozorovateľa môžeme pôsobiť zvláštne alebo tvrdohlavo, ale iné dospelé dieťa v nás rozozná osobu zápasiacu s para-alkoholizmom.

Niektorí z nás potrebujú DDA a poradenstvo na pochopenie para-alkoholizmu tela. Riešenie a cestu nájdeme v prvom kroku DDA. Keď priznáme, že sme bezmocní voči následkom rodinnej dysfunkcie, spravíme prvý krok preč od obsesie a kompulzie, ktoré nás poháňajú. Toto je pravda DDA.

Okrem týchto vnútorných drôg riešime navonok aj našu závislosť od alkoholu, drog, liekov. Môžeme to robiť prostredníctvom DDA s pomocou poradenstva. Naše skúsenosti ukazujú, že nemôžeme efektívne pracovať na programe, pokiaľ užívame alkohol či drogy. Musíme byť úprimní v súvislosti s užívaním týchto chemikálii. Niektorí z nás si mysleli, že náš vzorec pitie nebol alkoholický, lebo sa nezhodoval so vzorcom našich rodičov, avšak alkoholizmus nie je záležitosťou stupňa. Alkoholizmus je progresívna choroba tela, mysle a ducha. Môžeme vidieť progresiu, ak sme úprimní. Medzitým niektorí z nás oklamali lekárov, aby získali lieky na predpis a zvýšili svoju toleranciu voči tabletkám cez závislosť. Musíme si uvedomiť, že alkohol a drogy sú súčasťou problému, nie riešenia.

Pre mnohých z nás je toto rozprávanie o vnútorných a vonkajších drogách zložité, takže si pamätajte, že je to jednoduché. "Prvé veci na prvom mieste" je dobré motto, ktorým je, podľa našich skúseností, dobré sa riadiť. Učíme sa o sebe a o účinkoch rodinnej dysfunkcie deň po dni. Môžeme pracovať na jednej veci naraz a zvyšok nechať tak, kým nie sme pripravení. Pamätáme si, že nikdy nedosiahneme viac, než by sme dokázali zvládnuť za jeden deň. V DDA skutočne žijeme deň po dni. Žijeme. Učíme sa. Aplikujeme to, čo sme sa naučili.