Vnútorné dieťa

V DDA si uvedomíme, že vzhľadom na našu dysfunkčnú výchovu sme nemohli reagovať inak, ako sme reagovali. Ako deti sme sa sústredili na divný alebo zanedbávajúci charakter správania našich rodičov. Mylne sme si mysleli, že sme spôsobili ich nálady alebo postoje, alebo že sme mohli urobiť niečo na zmenu týchto okolností. Neuvedomili sme si, že sme boli deti, a že dospelí boli zodpovední za svoje vlastné pocity a činy. Mnohí sme si mysleli, že sme spôsobili závislosť rodičov. Prevzali sme zodpovednosť za ich pitie alebo drogy, mysliac si, že máme moc ich zastaviť, spomaliť alebo ich primäť nás milovať. Ako deti sme prevzali zodpovednosť za hnev, zúrivosť, obviňovanie a ľútosť našich rodičov. Boli sme deti, ale podvedome sme prevzali zodpovednosť za pocity a zlé správanie našich rodičov. Toto nesprávne vnímanie, ktoré sa zrodilo v detstve, je koreň nášho správania sa ako dospelých. Životom s obviňujúcim alebo hanlivým rodičom sme si vyvinuli závislé, falošné ja. Naše falošné ja neustále hľadá vonkajšiu náklonnosť, uznanie alebo chválu, ale tajne veríme, že si to nezaslúžime. Medzitým sa naše vnútorné dieťa stiahne do vnútra, aby sa skrývalo. Falošné ja je osobnosť dospelého dieťaťa vyjadrená v 14 Charakteristikách Zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”.

Tým, že prijmeme a znovu sa zjednotíme s našim zraniteľným dieťaťom, ktoré sa skrýva vo vnútri, začneme liečiť rozbité kúsky nášho roztriešteného ja a staneme sa celistvými ľudskými bytosťami, schopnými interakcie s okolím s dôverou a sebavedomím. Potrebujeme bezpečie, silu a pozitívnu podporu, ktorú nájdeme v DDA, aby sme získali nezávislosť a odvrátili naše rodičovské programy vlastnou skúsenosťou s uzdravením.

Tým, že sa zameriavame na seba, oslobodíme sa od nášho kritického ja, ako aj od nášho návykového a deštruktívneho správania.

Spojenie sa s našim vnútorným dieťaťom prináša väčšiu integráciu a približuje nás viac k našej Vyššej Sile. Spojenie s vnútorným dieťaťom nám tiež pomáha spomenúť si. Jedným z pravidiel dysfunkčnej rodiny je “nepamätaj si”. V DDA sa snažíme rozpomenúť si čo najviac z rokov nášho dospievania. Naša pamäť má kľúč k tomu, aby sme žili v prítomnosti s celým spektrom pocitov, nádeje a spirituality.

Nástroje na spojenie s vnútorným dieťaťom môže okrem stretnutí DDA zahŕňať poradenstvo, písanie si denníka či vedenú meditáciu. Obrázky z detstva sú skvelým nástrojom na spojenie sa s dieťaťom, ktoré žije stále v nás.

Ďalšie nástroje na spojenie sa s vnútorným dieťaťom môžu zahŕňať kreslenie alebo maľovanie obrázkov našej rodiny. Môžeme počúvať hudbu alebo tancovať ako súčasť spojenia s vnútorným dieťaťom a našim pravým ja. Tieto aktivity nás môžu dostať do oblastí nášho podvedomia, ktoré sme dlho nenavštívili. Pocity a spomienky sa objavia, ak budeme v súlade s týmito metódami. Mnohí z nás sa naučili preladiť naše skutočné pocity, pretože bolo príliš bolestivé pripustiť, že sme boli zanedbávaní, zneužití alebo týraní rôznymi spôsobmi. Zamkli sme udalosti nášho života. Ako dospelí sa naučíme oslobodiť sa od našich vlastných väzení. Máme právo cítiť a byť skutočne nažive.


Afirmácie na každý deň:

1. Je v poriadku vedieť, kto som.

2. Je v poriadku dôverovať si.

3. Je v poriadku povedať, že som dospelé dieťa.

4. Je v poriadku poznať iný spôsob, ako žiť.

5. Je v poriadku povedať nie bez pocitu viny.

6. Je v poriadku dať si prestávku.