Všetci sme chodiace zázraky.

 

     Mama bola z otcovho alkoholizmu zmätená a nakoniec ju to úplne pohltilo. Ja som jej správanie kopírovala. Keďže otec nebol schopný pracovať, zostával so mnou doma. Mama bola živiteľka rodiny. Kým bola v práci, zamestnávala som sa poľovačkou na otcove fľaše a ich vylievaním. Tiež som mu skrývala zápalky a cigarety do kočíka pre bábiky.

     Neskôr, keď som začala chodiť do školy, začala som mať komplexy. Myslela som si, že každý odhalí to, čo som nechcela – že môj otec je alkoholik. Snažila som sa vždy ľuďom vyhovieť, aby sa ma nepýtali na veci, ktoré nie sú u nás doma dobré. Tieto zmiešané pocity som skrývala.

     Rodičia sa čoskoro rozviedli a ja som tomu bola rada. Otec sa o mojom hneve nedozvedel. Človek by si myslel, že keď otec odíde, všetko v našom živote sa napraví, však? Chyba! Mama bola naďalej zmätená a malo to vplyv aj na mňa. Otec nebol jediný, koho poznačil alkoholizmus.

     Po skončení strednej školy a nadstavby som sa vydala. Nebola to láska. Vydala som za neho, lebo nepil. Zdalo sa, že je protikladom môjho otca. Napriek tomu, že som bola nešťastná, v manželstve som zotrvala, lebo som sa bála zostať sama. Potom som spoznala svoju prvú skutočnú lásku – alkoholika.  Rozviedla som sa a nasledujúce dva roky som strávila s nepijúcim alkoholikom. Hoci chodil na stretnutia Anonymných Alkoholikov, správal sa ako blázon a bol násilnícky. Predtým, než som sa s ním rozišla, bola som často v nebezpečí, no tento druh „vzrušenia“  mi bol známy.

     Keď chodil na AA, ja som začala chodiť medzi rodinných príslušníkov alkoholikov Al-Anon. Ak by k tomu nedošlo, nikdy by som sa nedokázala oddeliť od toho ničivého vzťahu. A to, že je ničivý, by som si vlastne nikdy neuvedomila.

     Počas nasledujúcich rokov som urobila niekoľko nezdravých rozhodnutí. Mala som ďalšie nestabilné vzťahy, a potom prišiel môj vlastný alkoholizmus. Prisahala som, že také niečo sa mi nikdy nestane. A teraz idem v otcových šľapajach! Až keď som medzi rodinnými príslušníkmi alkoholikov našla iné Dospelé Deti Alkoholikov, skutočne som začala čeliť svojej komplexnej chorobe alkoholizmu.

     Stretnutia DDA mi zachránili život. Našla som tam mnoho vecí, najmä lásku a postrehy, ktoré som nemohla nájsť nikde inde. Prežili sme rovnakú vojnu, bojovali rovnaké boje a máme podobné jazvy. Všetci v DDA sme chodiace zázraky. Milujeme a podporujeme jeden druhého, nech sa deje čokoľvek. Učím sa žiť pre dnešných 24 hodín. Nebojím sa prehovoriť. Môj život je vyrovnanejší. Púšťam veci z rúk a púšťam k nim Boha. Keď mením len to, čo môžem – seba, nachádzam šťastie.

     Pracujem s Dvanástimi krokmi DDA. Prijímam právo na slobodu, šťastie a radosť.  To chce pre mňa moja Vyššia sila. Teraz, keď sa viem postarať o seba, viem sa postarať aj o druhých.

                                                                                                                                                                                                                             Anna M.