Témata mítinků

Uplatnenie programu DDA v práci

Uplatnenie programu DDA v práci DDA je program, ktorý nám pomáha vo všetkých oblastiach nášho života, ak ho používame. Môžeme so ho vziať so sebou, kamkoľvek ideme. Tým, že sa držíme programu aj mimo mítingy DDA, stávajú sa nám dramatické zmeny v našich životoch. Okrem zmien v našich najbližších vzťahoch, menia sa aj naše postoje a naše vzťahy v práci (zamestnaní). Cítime sa viac istí v tom, čo v živote robíme, alebo sa zastavíme, keď urobíme chybu. Učíme sa prehodnotiť situácie, ktoré v nás bublajú celé mesiace aj roky. Začíname konať namiesto aby sme reagovali a niektorých z nás naša znovuobjavená vnútorná sila pobáda zanechať neuspokojujúcu prácu. Postupne využívame náš program aj v práci. Robíme malé zmeny, napríklad už nerobíme dobrovoľne nadčasy. Robíme vedomé rozhodnutia, zanechávame našu snahu zapáčiť sa a necháme iných, aby dobrovoľne robili nadčasy. Môžeme pokojne stanoviť svoje hranice našim spolupracovníkom,...

Mám právo na svoje pocity – strach a radosť

Základné strachy 1. Strach z osamelosti 2. Strach z toho, čo si o nás myslia iní ľudia 3. Strach z toho, že niekoho zraníme 4. Strach z autorít 5. Strach z odhalenia 6. Strach z odmietnutia Prvý a najdôležitejší vzťah naučil deti alkoholikov, že ľudia, ktorých milujú, im ubližujú a chovajú sa značne nepredvídateľne. Do dospelosti si preto prinášajú strach z blízkosti, obávajú sa intímnych vzťahov. Úspešné vzťahy dospelých ľudí, či milenecké alebo priateľské, vyžadujú značnú mieru zraniteľnosti, dôvery a otvorenosti, ktoré sa práve v rodine alkoholikov nevyplácajú. Mnohé dospelé deti alkoholikov v dôsledku hlbokých vnútorných konfliktov bývajú priťahované k citovo nedostupným ľuďom. Svet je pre nich nevyspytateľné miesto hemžiace sa citovými vandalmi. Sú presvedčené o tom, že keby si kohokoľvek pustili k telu, ublížil by im. Tieto deti veľmi skoro pochopili, že vzťahy viedli k zrade a láska vedie k bolesti. Najhorším dôsledkom alkoholizmu v rodine je neschopnosť dôverovať iným....

Vzťahy

Naše problémy so vzťahmi súvisia s našim strachom z opustenia. Tento strach je zvyčajne spojený so strachom precítiť svoje vlastné pocity. Musíme prekonať tento strach z toho, že neprežijeme naše pocity. Prežijeme. Toto je DDA. Je to iné ako keď sme boli deti a boli sme nútení buď potláčať svoje pocity, alebo sme boli traumatizovaní a ponechaní napospas vlastnej bolesti. Pred DDA sme mali tendenciu skočiť do vzťahu bez rozmyslu. Boli sme impulzívni a možno hľadali vzrušenie. Keď sa vyskytli problémy, cítili sme sa v pasci alebo príliš trápne na to, aby sme odišli. Obávali sme sa, čo by si ostatní pomysleli, alebo sme si tvrdohlavo mysleli, že môžeme tento vzťah spraviť funkčným. Ale nič sa nezmenilo. V DDA máme šancu robiť veci inak. Máme dar výberu. Môžeme myslieť predtým, ako konáme. Väčšina z nás vie, čo zahŕňa nezdravý vzťah. Dá sa zhrnúť do niekoľkých slov: pokus o kontrolu nad druhými. Zdravý vzťah zahŕňa rozprávanie o pocitoch, vzájomný rešpekt a odovzdanie sa dôvere a...

Vnútorné dieťa

V DDA si uvedomíme, že vzhľadom na našu dysfunkčnú výchovu sme nemohli reagovať inak, ako sme reagovali. Ako deti sme sa sústredili na divný alebo zanedbávajúci charakter správania našich rodičov. Mylne sme si mysleli, že sme spôsobili ich nálady alebo postoje, alebo že sme mohli urobiť niečo na zmenu týchto okolností. Neuvedomili sme si, že sme boli deti, a že dospelí boli zodpovední za svoje vlastné pocity a činy. Mnohí sme si mysleli, že sme spôsobili závislosť rodičov. Prevzali sme zodpovednosť za ich pitie alebo drogy, mysliac si, že máme moc ich zastaviť, spomaliť alebo ich primäť nás milovať. Ako deti sme prevzali zodpovednosť za hnev, zúrivosť, obviňovanie a ľútosť našich rodičov. Boli sme deti, ale podvedome sme prevzali zodpovednosť za pocity a zlé správanie našich rodičov. Toto nesprávne vnímanie, ktoré sa zrodilo v detstve, je koreň nášho správania sa ako dospelých. Životom s obviňujúcim alebo hanlivým rodičom sme si vyvinuli závislé, falošné ja. Naše falošné ja neustále...

Viac o para-alkoholizme

Para-alkoholizmus je základným pojmom pre spoločenstvo DDA. Tento pojem je neoddeliteľnou súčasťou vlastností zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”. Črta č. 13 a č. 14 sa zaoberajú para-alkoholizmom: 13. črta: Alkoholizmus je choroba celej rodiny. Stali sme sa para-alkoholikmi a prevzali charakteristiky tejto choroby, aj keď sami nepijeme. 14. črta: Para-alkoholici skôr reagujú na jednanie druhých, než by jednali sami. Tento pojem používame spolu so spoluzávislosťou na preformulovanie povahy vnútorného zdroja emócií, ktoré poháňajú spoluzávislého rovnakým spôsobom ako drogy poháňajú závislého. Podľa nášho názoru para-alkoholizmus podporuje spoluzávislosť a opisuje vnútorný pohon spoluzávislej osoby. Dobré poradenstvo v kombinácii s dvanástimi krokmi nám môže pomôcť identifikovať pocity, vrátane pocitov, ktoré používame ako vnútorné “drogy”. Alkoholik má taktiež para-alkoholický strach a bolesť. Uzdravujúci sa alkoholik musí riešiť uložený hnev a bolesť akonáhle vyrieši chemickú...

Sebaláska

Hovorí sa, že nemôžeme dať to, čo sami nemáme. Hovorí sa tiež, že nemôžeme milovať inú osobu, kým sa nenaučíme milovať sami seba. Veríme, že tieto tvrdenia sú základom DDA zásad. Nemôžeme milovať inú osobu, kým nebudeme milovať sami seba a nebudeme túto lásku hlásať s vierou a konzistentnou činnosťou. Videli sme veľa ľudí, ktorí používajú reč sebalásky a afirmácie, zatiaľčo praktizujú niečo iné. Sebaláska nie je nikdy škodlivá ani sebecká. Veríme, že sebaláska je jediný spôsob, ako môžeme skutočne spoznať Boha, pretože Boh je láska. Naučiť sa milovať sami seba a spojiť sa s našou Vyššou Silou je riešením pre pôvodnú príčinu sebanenávisti a sebaopustenia. Od detstva nesieme ranu vytvorenú našim prvotným vzťahom s rodičmi a rodinou. Ako deti sme boli emocionálne a duchovne rozkolení. Aby sme prežili, žili sme životom charakterových vlastností zo zoznamu “Toto musí ísť do čistiarne”, ktoré odmietajú sebalásku a Boha. Vedení strachom a para-alkoholizmom sme hľadali nekonečný počet...

Hodnota zdravej bolesti

Proces, kedy sa stávame ochotní, aby Vyššia Sila odstránila naše charakterové nedostatky, sa môže pohybovať medzi pocitom bez bolesti, momentami nepokoja až po agóniu. Niektoré charakterové nedostatky, ako ohováranie a odsudzovanie môžu byť zastavené bezbolestne. V DDA sa učíme sústrediť sami na seba, čo pomáha odstrániť ohováranie a odsudzovanie druhých. Čelíme momentom nepokoja a vznikajúcej bolesti s našou podpornou DDA skupinou a sponzorom či poradcom. Dospelé deti majú obavy z emocionálnej bolesti, lebo len zriedka sme mali pri sebe niekoho, kto by stál pri nás, keď sme zažívali utrpenie ako deti. Tým, že sme vyrastali v dysfunkčných domovoch, často sme pretrpeli neopísateľnú bolesť v tichosti. Stali sme sa prílišne ostražití pred emocionálnou bolesťou a vyhľadávali sme závislosť, prácu, sex, alebo drogy, aby sme sa vyhli bolesti. Mnohí z nás sa zvíjali na podlahe v bolesti spoluzávislosti, avšak bolesť v DDA je iná. Tentokrát máme priateľov a Vyššiu Silu, na ktorých sa môžeme...

Perfekcionizmus

Stalo sa to aj mne Keď som počula, že perfekcionizmus je vzorcom môjho myslenia, nesedelo mi to na mňa. Nikdy som nebola príliš upravená. Podávala som výkony menšie, ako bol môj potenciál. Nemala som pocit, že by som bola kritická voči ostatným. Myslela som si, že perfekcionista je niekto, kto sa nikdy nedopustil chýb a je obsesívne čistotný. V DDA som si začala uvedomovať, že som naplnená perfecionizmom a vnútorným kritikom. Počula som otcov kritický hlas. Bol v mojej hlave a v mnohom, čo som povedala. Nedostatok sebaprijatia bol prítomný skoro v každej mojej vete. Nič, čo som povedala, či urobila, nebolo dosť dobré. Vždy som našla niečo zlé na tom, čo som robila v práci alebo čo som hovorila. Až kým som nenašla DDA, nikdy som nespochybnila moje posudzovanie seba a druhých. Iba som si myslela, že taký je život. Identifikácia perfekcionizmu Perfekcionizmus a formy perfekcionizmu existujú vo všetkých typoch alkoholických a dysfunkčných domovoch. Existuje rozdiel medzi rodičmi, ktorí...

Kontrola

Zo všetkých myšlienkových pochodov, ktoré dospelé deti mohli vyvinúť k prežitiu, sa kontrola zdá byť najťažšie rozpoznateľná. Strach je koreňom tejto našej osobnostnej stránky. Hľadáme spôsoby ako ovládať (kontrolovať) a aj sa cítime ovládaní (kontrolovaní). Kontrola má vplyv na našu voľbu i na naše myšlienkové pochody. Má vplyv i na náš vzťah s ostatnými a s Vyššou silou. Požiadať dospelé dieťa, aby sa vzdalo kontroly, je také, ako požiadať niekoho, aby vyskočil z lietadla bez padáka. Bez uzdravenia môže dospelé dieťa mať hrôzu zo vzdania sa kontroly. Táto hrôza môže byť nevyslovená a zastieraná zavďačovaním, drogami resp. iným správaním. Žijúc v izolovanosti, odlúčení od spoločnosti a priateľov, je tiež spôsob udržania kontroly bez toho, aby sme si priznali, čo robíme. Ako deti vyrastajúce v hanbe, sme tvrdo bojovali za kontrolu, či už internú alebo externú. Je možné, že nám nebolo poskytnuté žiadne duchovné vedenie vzhľadom na dysfunkciu našej rodiny. Nakoniec sme sa spoliehali...

Disociácia

Na to, aby dospelé deti prežili uprostred zmätku a mali nejaký pocit kontroly, musia sa vzdialiť alebo oddeliť od svojich pocitov paniky a strachu. Existujú tri formy disociácie. Prvá používa funkčnú obranu mysle na popieranie alebo deformáciu bolestivých skutočností tým, že potláča, premieta alebo racionalizuje pocity, ktoré spôsobujú bolesť. Použitie látky na zmenu pocitov je druhý spôsob, ako sa odpojiť od pocitu bolesti. Najľahšie dostupné látky sú alkohol, cukor, nikotín a kofeín. Tretí spôsob disociácie používa negatívne vzrušenie na to, aby sme si neboli vedomí hlbšieho strachu. Tým že sústredíme našu pozornosť na fóbie, obsesie, sny, tabu a kompulzívne napätie v reakcií na tieto strachy, nútime naše telo vytvoriť ochranný štít a produkovať adrenalín, endorfíny a melatonín, ktoré chemicky blokujú vnímanie bolesti. Našou primárnou závislosťou je strach, vzrušenie a bolesť v podobe paraalkoholizmu. V každom paralkoholikovi (spoluzávislom) je vnútorný "obchod s drogami"....

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>