Témata mítinků

Bolesť, vypnutie a prežitie

Tragédiou pre deti v alkoholickom domove je to, že sú okradnutí o životný model, ktorý je založený na zodpovednosti voči duševnému zdraviu. Jadrom alkoholického myslenia je nezdravé presvedčenie, že sebestačné správanie môže viesť k duševnému zdraviu a pokoju. Zneužívanie alkoholu sa stáva modelom k deštrukcii. Postoj zneužívania, ktorý je základom každého návykového správania, dominuje v rodine a deti sa učia príjmať tento postoj u iných aj u seba. Vyznávaním a podporovaním modelu sebazničenia prenáša jedna generácia na druhú nekonečný cyklus zúfalstva. Šialenstvo začína, keď sú deti nútené popierať realitu bolesti a zneužívania. Akonáhle deti akceptujú myšlienku, že alkoholizmus nie je násilný alebo nebezpečný, nemajú žiaden základ k rozhodovaniu, čo je skutočné a ako reagovať na ľudí okolo nich. Už viac nevedia dôverovať autorite, aby ich usmerňovala a chránila pred zranením. Sú paralyzovaní nerozhodnosťou a nenávidia sa za to, že sú zmätení a zraniteľní a za to, že majú potrebu...

Závislosť na bolesti

1. Závislosť na bolesti Nie sme na vine ak používame pocity ako vnútorné drogy. Nemohli sme inak dopadnúť pretože sme vyrastali s dysfunkčnými ľuďmi. Nie sme na vine za účinok pôsobenia dysfunkčnej rodiny, ale sme zodpovedný za naše uzdravenie. Toto nie je populárna psychológia alebo bezdôvodné posudzovanie toho čo sa deje v každom dospelom dieťati. Toto je kľúčová skúsenosť pre osobu vyrastajúcu v dysfunkčnom domove. Keď ešte stále existujú pochybnosti v schopnosti tela použiť strach ako drogu tak nám môže pomôcť veda. Vedecké výskumy ukázali, že naše telo môže vyvinúť vlastné drogy (látky) na bolesť a traumu. Naše telá majú schopnosť uvoľniť „liek na bolesť“ pri zranení ruky alebo nohy. Telo sa lieči endorfínmi z vnútra. Ďalším príkladom toho, že telo produkuje drogy je smiech. Mnoho ľudí verí, že uvoľňovanie prvkov  v tele počas smiechu urýchľuje uzdravovací proces chorých ľudí. Hovorí sa, že „ Smiech je najlepším liekom.“ S týmto...

Identifikácia nášho vnútorného kritického rodiča (časť 1)

1. Identifikácia nášho vnútorného kritického rodiča (časť 1)          Každé dospelé dieťa prichádza do DDA s hyperkritickými odkazmi v mysli. Môžeme seba ako i iných súdiť bez zľutovania. Toto sú „staré pásky“, ktoré môžu viesť náš život do priepasti sebadeštrukcie. Staré pásky môžu byť zosobnené ako vnútorný Kritický Rodič. Toto je kritický hlas ktorý obviňuje a znevažuje alebo ktorý odsudzuje a podkopáva (podrýva). Uvedomenie si Kritického rodiča je základom k vývoju Milujúceho rodiča.          Mnohí z nás si naplno neuvedomili tieto negatívne odkazy dokým sme ich dlho nezastavovali počúvať. Oni sú tam. Každým dňom tieto odkazy môžu vytvoriť sebapochybenie, sebaznechutenie, depresiu alebo paniku. Toto je vnútorný hlas alebo pocit ktorý nám hovorí, že nie sme dosť dobrí, dosť šikovní alebo že nie sme dostatočne hodní pre našu prácu alebo našich vzťahov. Existuje samozrejme...

Identifikácia nášho vnútorného kritického rodiča (časť 2)

1. Identifikácia nášho vnútorného kritického rodiča (časť 2)          Po identifikácii Kritického rodiča zintenzívnime snahu vymazať mnoho starých odkazov alebo zoslabiť hlasitosť negatívnych pásiek. Precvičovaním afirmácií začíname zmenšovať drsnosť, ktorou sme žili pred tým ako sme prišli do DDA. Tieto afirmácie môžu byť hovorené alebo písané ako súčasť inventúry desiateho kroku. To je denná inventúra pri ktorej sa pozrieme na naše správanie a robíme nápravy škôd, ktoré sme spôsobili druhým, ale tiež sa pozrieme na to čo sme urobili správne a čo je pozitívneho v nás. Môžeme si napísať afirmácie ako napríklad: „Moje pocity sú v poriadku.““Som (len) človek.“ Robím chyby, ale ja nie som chyba.““ Nemusím byť perfektný.““ Je v poriadku vedieť kto som.“Robíme tieto afirmácie pretože vytvorenie Kritického rodiča trvalo dlho. Trvá to roky sa naučiť byť k sebe tak kritickým a tak v seba pochybovať . Nemôžeme...

Rys 1

Rys 1 Stali sme sa izolovanými a bojíme sa iných, obzvlášť autoritatívnych osôb. Naše rodiny neboli dostatočne bezpečné , aby sme sa cítili dobre byť sami sebou. Izolovali sme sa tak, že sme na seba zabudli, skrývali sme sa, popierali sme samých seba a zanedbávali sa, zradili sme svoje Pravé ja a predvádzali sme svetu falošné vlastné ja. Z takéhoto bezpečného miesta sme mohli udržať našu obavu z ľudí na prijateľnej úrovni. Mnohým ľuďom sme nedávali príležitosť, aby nám ublížili, aj keď boli schopní priblížiť sa k nám, a každá izolácia produkovala takmer neznesiteľné pocity bolesti, ktoré nás viedli k posilneniu našej obrany a ďalej sa izolovať sa od akejkoľvek intimity. A rovnaký scenár sme hrali s autoritami či už v práci alebo kdekoľvek. Naša spurnosť ( rebélia) voči autoritám bola viac aktom vyplývajúcim z tohto rysu, než nejakým legitímnym odporom voči autorite. V tomto procese rozkladu sme zvládli: izolovať sami seba a naďalej sa báť ľudí a autorít. V kombinácii s nevyhnutným...

Další části Rysu 2

  Aby sme sa nedostali do vzťahu s inými ľuďmi a tak stratili sami seba, stali sme sa silne sebestačnými a pohŕdame názormi iných.   Naše falošné ja snažiace sa zapáčiť iným sa zdá byť riešením všetkých našich problémov. Hráme divadlo pre ostatných a oni sa zdajú byť s nami šťastní. Problém však je, že táto rola falošného  ja snažiaceho sa zapáčiť iným, je dehonestujúca. Upadáme do zúfalstva, hnevu a depresie, zúrime pri  kontrole nekontrolovateľného nášho falošného ja, a reakcií ľudí. Nie sme v tom sami. Sme v neustálom strachu- snažíme sa potlačiť to, akí sme a zároveň prísť na to, akých nás chcú mať iní. Robíme chyby, stávame sa vyčerpaní z neustáleho premýšľania a sme plní hnevu. Vybuchujeme spravodlivým rozhorčením. „To nevedia, kto som?“ „ To nevidia, ako veľmi sa snažím?“. No v skutočnosti sme sa rozhodli skryť našu pravú identitu. Nerešpektovali sme našu vôľu (priania) , ani vôľu a priania...

Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 2.)

1. Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 2.)          Ako už bolo spomenuté existuje nedominantný rukopis  pri ktorom napíšeme otázky Vnútornému dieťaťu s našou dominantnou rukou (rukou, ktorú používame pri podpisovaní sa). Potom napíšeme odpovede prehodením pera do druhej ruky. Môžeme napísať: “Ahoj, malý Janko alebo malá Majka. Chcela by som s tebou hovoriť a predstaviť sa. Ako si sa mal? Som tu aby som ťa počúval keby si chcel rozprávať.“  Napíš hocakú odpoveď s nedominantnou rukou. Myšlienky môžu byť náhodné alebo neúplné vety, ale napíšeme všetko čo nám príde na myseľ bez toho aby sme sa súdili. Nepokúšame sa siliť do riešenia alebo do výsledkov. Dosiahneme výsledku ak budeme dostatočne trpezlivý a dôsledný s touto úlohou.          Po predstavení sa nášmu vnútornému dieťaťu sa môžeme opýtať ďalšie otázky. Otázky napíšeme...

Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 1.)

1. Nástroje a techniky s spojeniu s vnútorným dieťaťom (časť 1.)          Udržovaním pozornosti na seba nájdeme slobodu od našej kritickej časti ako i od závislého a deštruktívneho chovania. Program DDA nám poskytne nástroje uzdravenia. Táto kapitola načrtne kroky a nástroje ktoré použijeme k prevýchove a k spojeniu s dieťaťom vo  vnútri. Spojenie s našim Vnútorným dieťaťom prináša väčšiu vnútornú celistvosť a posunie nás bližšie k našej Vyššej Moci. Spojenie s vnútorným dieťaťom nám tiež pomáha si pamätať. Jedným z pravidiel dysfunkčnej rodiny je „nepamätaj si“. V DDA hľadáme úplné spomienky alebo najúplnejšie spomienky, ktoré môžeme získať z dospievajúcich rokov. Naša pamäť drží kľúče od života v prítomnosti s plným rozsahom pocitov, nádeje a spirituality.          Najprv musíme byť ochotní....

Vyhovieť ľuďom

Vyhovieť ľuďom „Veríme, že budeme v bezpečí a nikdy nás neopustia, keď budeme milí a nikdy nedáme najavo svoj hnev.“ VČK, str. 11 Preháňali sme to s našim dávaním a starostlivosťou o druhých. Nikto to od nás nežiadal, ale i tak sme očakávali, že sa o nás na oplátku budú starať, chváliť nás a oceňovať. Ale prečo by sa malo od druhých ľudí očakávať, že sa budú trhať od úsilia naplniť naše potreby? Kedy podpísali s nami zmluvu, ktorú sme si niesli v našej mysl V procese uzdravovania sa učíme, že uznanie, dôvera a opatera, ktorú potrebujeme musí prísť od nás samých. Tým, že sme príliš milí, nás nakoniec dovedie k tomu, že sa cítime nahnevaní, zatrpknutí a úzkostliví. Keď začneme vyjadrovať svoje skutočné pocity, zameriame sa na seba a nasmerujeme svoju energiu na to, aby sme rozpoznali a napravili svoje charakterové nedostatky. Namiesto toho, aby sme sa zasekli v našej milote, nasledujeme Kroky DDA v našom každodennom živote. Výsledkom bude, že srdečný pokoj a spokojnosť uzdraví nás i...

Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi - Milujúci rodič (Časť 2.)

Zo 8. Kapitoly: Staneme sa svojim milujúcimi rodičmi 1. Milujúci rodič (Časť 2.)           Musíme byť so sebou trpezlivý v týchto časoch. Keď sa príliš rýchlo snažíme dať do poriadku naše záležitosti tak si môžeme vytvoriť prekážky v našom programe. Môžeme poprieť našu potrebu po sebeláske a nehe. Napríklad dospelé dieťa, ktoré prinieslo finančné problémy do svojej rodiny chce zobrať nadčasy aby dal do poriadku nedostatok. Skrz hanbu si zoberie extra hodiny, ktoré ho vzdialia od DDA programu a od rodiny. Dlhé pracovné dni bez stretnutí DDA vytvoria pocit izolovanosti v uzdravujúcom sa dospelom dieťati. Vieme si znova presadzovať svoju vôľu a znova žiť svoj život bez poprosenia o pomoc. Zabudneme, že sa môžeme rozprávať o svojich pocitoch. Zabudneme, že nie sme sami. V týchto prípadoch sa znovu objaví kritický rodič s oveľa väčšou silou. Náš program uviazne a naša rodina alebo partner...

<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>